The Last of Us Part 2 - Recenzia Playstation 4 exkluzivity

The Last of Us Part 2 ponúka zážitok, ktorý prevyšuje pojem videohra.

Priznám sa vám, na The Last of Us Part 2 som sa neskutočne tešil. Mal som napozerané všetky trailery a gameplay videá, aké vývojári kedy vydali. Dokonca aj tie, ktoré boli leaknuté len pár týždňov pred vydaním. Ale ani to ma nedokázalo pripraviť na tú emocionálnu jazdu, ktorá na mňa čakala.

Tri prebdené noci s Dualshockom v ruke a 25 hodinová kampaň, na konci ktorej som plakal ako malé decko. To je môj príbeh s touto hrou. No aký bude ten váš? To bude vo veľkej miere záležať na vás. Jedna vec je ale istá. Hra vám dáva do rúk všetky možnosti na to, aby to bol neopakovateľný zážitok.

Láska a nenávisť sú úzko prepletené

The Last of Us Part 2 sa odohráva 5 rokov po udalostiach z prvého dielu. Ellie má 19 a už to nie je malé dievčatko. Je z nej dospelá žena, ktorá sa o seba vie, v nehostinnom svete, postarať. Spolu s Joelom a ďalšími preživšími žijú v Jacksonville relatívne pokojným životom. Avšak, po tragickej udalosti, ktorej je Ellie očitým svedkom, sa rozhodne vydať za odplatou do Seattlu. A tak sa roztáča nekonečný kolobeh brutálneho násilia, ktorý je poháňaný jediným cieľom - pomstiť sa.

Či už máte radi príbehy od Neila Druckmanna alebo nie, jedno sa mu uprieť nedá. Píše ich s neskutočným citom pre detail a motivácie. Každá jedna akcia v hre je premyslená a má zmysel. Každopádne, ako príbeh zoberiete bude závisieť aj od vás. Hru budete musieť hrať s otvorenou mysľou a spochybňovať všetko, čo ste doteraz vedeli. Totižto, pod tou vrstvou násilia a túžby po odplate sa skrýva veľmi citlivý a komplexný príbeh, ktorý sa nedá orámcovať jednoduchou nálepkou "dobrý" či "zlý". Láska a nenávisť sú úzko prepletené. A ak toto platí v reálnom svete, tak vo svete The Last of Us to platí dvojnásobne.

Príbeh hry je dávkovaný s extrémnym citom. Hra vám nové informácie o svojom svete prináša postupne. Rovnako pomaly vám odhaľuje aj nové frakcie. Najprv ich len stretnete na ulici a nerozumiete tomu, čo robia. No postupne, ako hra napreduje, začínate rozumieť ich filozofií a aj konfliktom, ktoré sa na pozadí príbehu dejú. Svet môžete spoznávať aj vďaka listom, ktoré sú rôzne porozhadzované po svete. Aj na nich si vývojári dali záležať a nájdete tu niekoľko zaujímavých príbehov z post-apokalyptického sveta.

S rovnakým citom ako príbeh, je dávkovaná aj samotná hra. Po akčnejších herných pasážach vás hra odmení skvelým zážitkom v podobe cut-scén. Tie neraz svojím spracovaním pripomínajú filmovú produkciu. Vďaka prepracovanému mo-capu a špičkovým animáciám tvárí vo vás postavy budú vyvolávať emócie bez toho, aby povedali len jediné slovo. A keď do toho zaznejú tóny skvelého soundtracku, budete mať čo robiť, aby ste sa nerozplakali. Priznám sa vám, ja som to nedal. Pri hre som si viackrát poplakal.

Možností je veľa, riaďte sa inštinktom

Ak nerátam úvodný loading po spustení, hru viete prejsť úplne plynulo, bez žiadneho prerušenia. To je dosť obdivuhodné, ak zoberieme do úvahy, že prostredia v hre sú naozaj rozsiahle a ponúkajú vám viacero možností, ako ich prejsť. V podstate, autori hry nechávajú riešenie problémov na vás. Máte chuť hrať stealthom a prejsť okolo skupinky nepriateľov úplne nepozorovane? Môžete! Alebo sa chcete zahrať na Ramba a všetko, čo sa hýbe vystrieľať? Kľudne! Všetko má však svoje pre a proti.

Stealth je niečo, v čom táto hra exceluje. Prostredia sú preň priam stvorené. Nájdete tu veľké množstvo prekážok ako stoly, skrine či staré autá. Za toto všetko sa dá skryť. V prírodných lokalitách sa dá schovať v tráve. Pod niektorými prekážkami sa dá dokonca plaziť a vášho protivníka tak môžete prekvapiť útokom odzadu. Dokonca ho ani nemusíte hneď zabiť. Môžete ho chytiť pod krk a spraviť si z neho ľudský štít. To vám dáva potrebné 2 - 3 sekundy na to, aby ste zlikvidovali ďalšieho ľudského protivníka.

Hru budete musieť hrať s otvorenou mysľou a spochybňovať všetko, čo ste doteraz vedeli. Totižto, pod tou vrstvou násilia a túžby po odplate sa skrýva veľmi citlivý a komplexný príbeh, ktorý sa nedá orámcovať jednoduchou nálepkou "dobrý" či "zlý".

Veľkú zmenu do hrania prinášajú psy. Tie vedia zachytiť vašu pachovú stopu a upozorniť na vás svojho majiteľa. Rovnako sa po vás aj sami rozbehnú a nebudú mať s vašou likvidáciou žiaden problém. Počas hrania ste teda nútený k pravidelnému presúvaniu sa. Budete musieť reagovať rýchlejšie a neostane vám žiaden čas si ďalší krok dostatočne premyslieť. A vďaka tomu sa riziko na chybu zvyšuje. A verte mi, skôr či neskôr chybu spravíte a budete odhalený.

Čo sa však stane, ak vás odhalia? Začnete improvizovať. Môžete začať strieľať po všetkých naokolo, no rýchlo zistíte, že toto cesta nie je. Predsa len, nábojov v The Last of Us Part 2 nikdy nie je na rozdávanie. Ďalšou možnosťou je utiecť. To vám dá čas na schovanie a pomôže znova nastoliť pokoj. Z neho by ste potom mohli pokračovať v nerušenom likvidovaní nepriateľov stealth akciou. To poslednou možnosťou je jednoducho útek. A verte, neraz sa ocitnete v situácií, z ktorej niet iného východiska. Ak ma hra niečo naučila, tak práve to, že utiecť nie je hanba.

Vďaka improvizácií nie je žiaden plán zlý. Aj z vyslovene zlej situácie sa môžete, vďaka vašim inštinktom, ešte dostať. Ak však budete hrať bez rozmyslu, veľmi rýchlo skončíte. Nie len bez nábojov, ale aj mŕtvy. Aj keď, to je v tejto hre takmer to isté.

Na čom si hra dáva záležať, je autenticita. Už nebudete zabíjať bezmenných ľudí. Jednotliví nepriatelia sa rozprávajú, oslovujú sa menom. Ak nájdu svojho psa či kamaráta mŕtveho, prejavia emóciu a začnú vás zúrivo hľadať. Postavy kričia a chrčia od bolesti počas toho, ako umierajú. A ak svojho protivníka budete nebodaj škrtiť, na ten výraz v jeho tvári dlho nezabudnete. Hra vám aj takýmto spôsobom dáva pocítiť vaše skutky.

Avšak, čo by to bolo za The Last of Us hru, ak by sme v nej nenašli infikovaných. Samozrejme, likvidovať budeme aj ich. Okrem starých známych v podobe Stalkerov, Clickerov či Runnerov tu nájdeme aj nové formy mutácie. Jednou z nich je Shambler. Ten je ťažko obrnený. Navyše, keď sa k nemu priblížite, vychrlí do svojho okolia hustý oblak spórov, ktoré vás popália.

Každopádne, v hre nájdete aj nové, ešte brutálnejšie podoby infikovaných nepriateľov. No vývojári z Naughty Dog chcú, aby ste ich spoznali až na vlastnej koži. Čo vám však môžem prezradiť je fakt, že vám v súboji dajú poriadne zabrať. Pri jednom takom strete som si skoro nasral do gatí.

Prehľadávať prostredie sa oplatí

Na začiatku začínate s loveckou puškou a obyčajným revolverom. No ako postupujete príbehom, dostanete sa aj k sofistikovanejším zbraniam. Vo vašej výbave nebude chýbať 9-milimetrová pištoľ, brokovnica či luk. Ten sa veľmi hodí, keďže nevydáva takmer žiaden zvuk. Pomôže vám ostať neobjaveným. Samozrejme, nájdeme tu aj doplnky v podobe Molotov koktejlov či dymových bômb.

Prehľadávať jednotlivé budovy sa vám oplatí. Všetky veci si v hre totižto musíte ručne vycraftiť. A to robíte práve za suroviny, ktoré nájdete pri skúmaní budov. Čo musím oceniť je skutočnosť, že hra vás vždy upozorní, ak si môžete vyrobiť nejaký nový predmet. A čo také sa dá vyrobiť? Napríklad lekárnička, šípy do luku, náboje do brokovnice, palica s klincami na boj z blízka či už spomínaný Molotov s dymovými bombami.

Okrem toho zbierate aj lieky a šrot. Za lieky vylepšujete Elline schopnosti. Vie sa rýchlejšie plaziť, lepšie lokalizovať nepriateľov pomocou svojho sluchu, či jednoducho má len väčšiu výdrž. Možností je naozaj veľa. Za šrot viete vylepšovať svoje zbrane. Pri každej jednej z nich máte na výber z viacerých oblastí, do ktorých môžete investovať. Tie vám pomôžu zvýšiť presnosť, rozšíriť zásobník či zvýšiť kadenciu streľby. A to sú všetko vlastnosti, ktoré sa vám so zvyšujúcim počtom a náročnosťou protivníkov, budú hodiť.

Neraz sa stane, že pri skúmaní sveta natrafíte na zamknuté dvere. To však hneď neznamená, že sa do danej miestnosti nedá dostať. Stačí len hľadať tú správnu cestu. Hra je dospelá, nevodí vás za ručičku. Žiadnu nápovedu tu nečakajte, na všetko musíte prísť sami. Páči sa mi, že k týmto environmentálnym hádankám vývojári pristúpili logicky. V podstate musíte premýšľať tak, ako keby ste sa na dané miesto chceli dostať v reálnom živote. Niekde musíte vyliezť, skočiť, preplaziť sa, inde zasa rozbiť okno či prehodiť lano, aby ste sa mali pomocou čoho prehupnúť na druhú stranu.

Ale musíte sa mať na pozore, viackrát si pre vás autori nachystal prekvapenie v podobe infikovaných. Niekedy sa vám stane, že takto vbehnete do miestnosti plnej Runnerov. O zábavu máte teda postarané. Avšak, aj o dobrý loot. A ten si budete naozaj vážiť.

Hra vo vás svojím príbehom prebúdza takmer všetky emócie, ktoré môže. Občas máte chuť sa smiať, občas plakať. Niekedy ste nahnevaný, frustrovaný, panikárite, inokedy sa sa zas bojíte.

Dobrý loot sa neraz skrýva aj v sejfoch, ktoré sa v hernom svete nachádzajú. Tie sú spojene so skvelou minihrou, keďže na ich otvorenie potrebujete vedieť správnu číselnú kombináciu. Ak sa vám nechce prehľadávať svet okolo, aby ste kód našli, stačí mať dobré uši. Pri tom správnom čísle totižto počujete, ako zúbok zapadne do západky. Pri otváraní sejfu je ale zaujímavá ešte ďalšia vec. A to spôsob, akým Ellie krúti samotným kolieskom. Občas si musí dať malú pauzu a rukou prehmatnúť, aby si ju nevykĺbila.

Animácie a atmosféra sú spracované na jednotku

A to nás privádza k animáciám. V nich nemá Naughty Dog aktuálne v celom hernom priemysle obdobu. Ich spôsob je iný. Namiesto jednej, veľkej animácie pre nejaký pohyb ju majú rozdelenú na viacero menších kúskov. A tie potom, podľa polohy postavy, spájajú k sebe. Vďaka tomu sú animácie perfektne plynulé a neopozerajú sa. Skúšal som si malý experiment, keď som s Ellie zoskakoval z dodávky. Raz som pri tom šprintoval, cúval, inokedy som zas bol natočený do inej strany. Ani po 15 zoskokoch som nemal pocit, že sa pozerám na tú istú animáciu. Hra realisticky reagovala na to, čo som s postavou robil.

To sa týka aj tvárí. Tie sú rovnako skvelo animované. Písal som to už pred dvoma rokmi a napíšem to znova. Najlepšie sa bozkávajú v Naughty Dog. Ak nerátam Uncharted 4, asi po prvýkrát som mal pocit, že bozkávanie v hre nie je trápne. Práve naopak. Takéto scény, so sexuálnym podtónom, vyzneli veľmi autenticky. A prečo o tom toľko rozprávam? Pretože animované bozky musia spraviť v štúdiu ručne. Nedá sa to nasnímať. A aj napriek tomu to animátori spravili takto dobre. A to len podčiarkuje zmysel pre detail a úsilie, ktoré do tejto hry štúdio vložilo.

Čo správne dotvára atmosféru celej hry, je hudba. Tá si udržala tóny z prvého dielu. Neraz vo vás už len jediný tón skladby vyvolá obrovské emócie. Navyše, Ellie vie hrať na gitare. Ak nejakú počas putovania nájdete, môžete si na nej zahrať. Ak budete hrať tie správne tóny (tie vám hra ukáže), spustí sa cut-scéna, v ktorej Ellie hrá a spieva nejakú skladbu. Radím vám tieto scény nepreskakovať. Len tak seďte a vychutnávajte si ich. Je to parádny zážitok.

Troy Baker ako Joel, a Ashley Johnson v role Ellie jednoducho excelujú. Troyov hlas vám zakaždým navodí zimoriavky, zato Ashley s ním perfektne pracuje. Radosť, smútok či strach. To všetko v ňom budete počuť. Skvele im sekundujú aj ostatné postavy. Vďaka ich výborným hereckým výkonom, vynikajúcej hudbe a parádnemu grafickému spracovaniu budete mať neraz pocit, že sa pozeráte na film. Len sedíte s otvorenými ústami a snažíte sa vstrebať všetky príbehové zvraty, ktoré si pre vás Neil Druckmann a jeho tím prichystali.

Ak by som mal na hre nájsť nejakú chybu, zrejme by som ju hľadal v grafickom spracovaní. Občas sa mi zdalo, že vývojári šetrili trocha výkonu a miesta na niektorých objektoch, respektíve ich textúrach. Podľa mňa mohlo byť týchto pár vecí o trochu viac dotiahnutých. Ale to som už asi príliš veľký puntičkár. V konečnom dôsledku ale The Last of Us Part 2 vyzerá excelentne. To, čo má byť detailné a má vyzerať špičkovo, tak aj vyzerá.

Čo sa týka technickej stránky, znížené snímkovanie na klasickej Playstation 4 som mal len v jednom jedinom momente. Aj to išlo asi o graficky najnáročnejšiu scénu celej hry. Čo sa týka bugov, tie som počas svojej 25-hodinovej kampane zaznamenal presne dva. To je pri takto komplexnej hre naozaj zanedbateľné. Navyše, jeden z nich bol úsmevný a oba sa dali vyriešiť jednoduchým načítaním posledného savu.

Ako som už písal vyššie, jediný dlhší loading je pri prvom spustení hry. Inak hra beží bez akéhokoľvek načítavania, všetko sa deje plynulo na pozadí. A aj keď vás zabijú, nemusíte čakať dlho. Zväčša po pár sekundách môžete v hre pokračovať.

Koniec dobrý, všetko dobré

Hoci sa hovorí, že človek do tej istej rieky dvakrát nevstúpi, v prípade štúdia Naughty Dog a jeho vývojárov to neplatí. Znova uzatvárajú generáciu a znova tým najlepším spôsobom. Hra vo vás svojím príbehom prebúdza takmer všetky emócie, ktoré môže. Občas máte chuť sa smiať, občas plakať. Niekedy ste nahnevaný, frustrovaný, panikárite, inokedy sa sa zas bojíte. Celú túto škálu pocitov na vás prenášajú herci, ktorí excelujú a vďaka skvelej grafike máte pocit, že to nie je hra, ale hraný film. Ak toto všetko zmiešate s parádnou hrateľnosťou a detailným svetom, jedna z najlepších hier tejto generácie je na svete.

The Last of Us Part 2 ponúka zážitok, ktorý prevyšuje pojem videohra. Bola to skvelá, emocionálna jazda, na ktorú tak skoro nezabudnem.

The Last of Us Part 2 u nás vychádza, vďaka českej SONY, v českej lokalizácií s kvalitnými titulkami.

Recenzovaná verzia: Playstation 4

The Last of Us Part 2

Príbeh a atmosféra - 10/10

Gameplay - 10/10

Grafika a technické spracovanie - 10/10

Hudba - 10/10

10/10

Verdikt

The Last of Us Part 2 je prakticky povinnosťou pre každého fanúšika prvého dielu. Je to ukážka toho, ako by sa poctivé singleplayer hry mali robiť.

Marek Jaroš

Mám 22 rokov a Gameware.eu je môj semestrálny projekt. A ak práve nehrám najnovšie pecky, tak ma nájdete na MatFyze kde študujem, alebo s mojou priateľkou Saši 🙂